Kontakt 2006, 8(2):212-223 | DOI: 10.32725/kont.2006.037

Ošetrovateľstvo na križovatke tisícročí. Ošetrovateľstvo ako veda, ošetrovateľstvo ako umenieOšetřovatelství

Jozef Novotný1,*, Valérie Tóthová1, Miloš Velemínský2
1 Jihočeská univerzita v Českých Budějovicích, Zdravotně sociální fakulta, katedra ošetřovatelství
2 Jihočeská univerzita v Českých Budějovicích, Zdravotně sociální fakulta, katedra klinických oborů

Ošetrovateľstvo ako veľa iných oblastí ľudského poznania a konania vyústilo vo svojej historickej genéze do vedeckej formy, ktorá je charakterizovaná predovšetkým predmetom skúmania, vedeckou metódou, jazykom, spôsobmi získavania poznatkov a ich realizáciou. Ošetrovateľstvo patrí medzi vedy spoločenské, pokladá sa za vedu reálnu a humanitnú (z hľadiska svojho predmetu) a aplikovanú (z hľadiska svojho cieľa). Predmetom skúmania je človek ako celok, čo znamená, že všetky parciálne výsledky výskumu sa usiluje pochopiť a interpretovať v termínoch celku, teda holisticky. Tomu sa prispôsobuje aj celková metóda, ktorá by mala byť primeraná práve jednotlivcovi ako bio-psycho-sociálnej bytosti s neopakovavateľným duchovným rozmerom. Rozvoj vedeckovýskumnej bázy ošetrovateľstva sa pre poskytovanie ošetrovateľskej starostlivosti a vzdelávania stal nevyhnutným predpokladom.
Ošetrovateľstvo je nielen mimoriadne náročné povolanie, ale je to aj podnetné a radostné poslanie, v ktorom sa spája majstrovstvo odborných úkonov s ochotou pomáhať ľuďom a pracovať v ich prospech. Prepojenie odborných znalostí a praktických zručností s hlbokým altruizmom prejavujúcim sa v láskavej starostlivosti o človeka je typickou črtou súčasného ošetrovateľstva. Ošetrovateľstvo najmä v súčasnosti, v hektickej dobe, dobe modernej sofistikujúcej techniky rozširuje a skvalitňuje ošetrovateľský proces. Ošetrovateľstvo podobne ako medicína sa vzájomne snúbia, je to veda, ale i umenie súčasne. Dobrá sestra je dar Najvyššieho, plní viaceré funkcie a poslania.
Vedecká práca je motorom činnosti medicíny a ošetrovateľstva. Konečným kritériom pravdy je prax. Veda posúva dopredu aj prax a podobne prax poskytuje invenciu pre vedeckú prácu. Teória i prax sa navzájom obohacujú. Musíme akcentovať, že teória bez praxe je slepá, avšak prax bez teórie je hluchá. Conditio sine qua non v ošetrovateľskej činnosti a teda i vo vedeckej práci, ba i v každodennej činnosti je etika.

Klíčová slova: ošetrovateľstvo; veda; umenie; výskum; empirický výskum; etika; človek

Zveřejněno: 15. prosinec 2006  Zobrazit citaci

ACS AIP APA ASA Harvard Chicago Chicago Notes IEEE ISO690 MLA NLM Turabian Vancouver
Novotný J, Tóthová V, Velemínský M. Nursing at the intersection of millenium. Nursing as a science, nursing as an art. Kontakt. 2006;8(2):212-223. doi: 10.32725/kont.2006.037.
Sdílet...
Stáhnout citaci
  • BibTeX (.bib)
  • Bookends (.ris)
  • EasyBib (.ris)
  • EndNote (.enw)
  • EndNote 8 (.xml)
  • ISI WoS (.isi)
  • Medlars (.medlars)
  • Mendeley (.ris)
  • MODS (.xml)
  • Papers (.ris)
  • RefWorks (.txt)
  • RefManager (.ris)
  • RIS (.ris)
  • MS Word (.xml)
  • Zotero (.ris)
    • Zobrazit celý článek

    Reference

    1. ANZENBACHER, A.: Úvod do etiky. Praha: Zvon, 1994.
    2. BALCAR, K.: Úvod do štúdia osobnosti. Praha: SPN, 1983.
    3. BEAUCHAMP, T. L., CHILDRESS, J. L.: Principles of Biomedical Ethics. 5th Ed., New York: Oxford University Press, 2000.
    4. BLÁHA, A. I.: Etika jako věda. Úvod do dějin teorie mravnosti. Brno: Atlantis, 1990.
    5. BRAUNWALD, E. et al.: Harrison's Principles of INTERNAL MEDICINE. 15th Edition, New York:Mc Graw-Hill, 2630 pp. and Appendices, 2001.
    6. DOLISTA, J.: Odpovědnost za lidský život. In: Kontakt. Vol. VI(2), 2004, s. 87-98.
    7. HAŠKOVCOVÁ, H.: Lékařská etika. Praha: Galén, 1994.
    8. KERN, H. a kol.: Přehled psychologie. Praha: Portál, 2000.
    9. MOODY, R. A.: Život po životě - Úvaha o životě po životě - Světlo po životě. Praha: Odeon, 1991.
    10. NOVOTNÝ, J.: Do we need Scientific, Technologic, Ethical and/or Humanistic Qualities of Today's Physician? J. Health Man. Public Health. Vol. 2, no. 2, 1997, p. 34-44.
    11. NOVOTNÝ, J.: Monitorovanie hladín liekov u onkologických pacientov. In: Folia Universitatis Tyrnaviensis, Vol. 5, no.1, s. 53-57. 1998.
    12. NOVOTNÝ, J.: Nozokomiálne infekcie a antibiotiká. In: Olejník, J. a kol. Perioperačná starostlivosť. Bratislava: EBNER, 1999, s. 47-81.
    13. NOVOTNÝ, J.: Pharmacoeconomics: principles, methods and application to pharmacotherapy. J. Health Man and Public Health, no 4(1), p. 36-42. 1999.
    14. NOVOTNÝ, J., ŠTEŇO, J., NOVOTNÝ, M.: Rehabilitation of the tumour patients in neurosurgery. J. Health Man. and Public Health, no 3-4, 1999, p. 53-64.
    15. NOVOTNÝ, J., NOVOTNÝ, M.: Adverse drug reactions to antibiotics and major antibiotic drug interactions. Gen. Physiol. Biophys. 18, Focus Issue, 1999, p. 126-139. Přejít na PubMed...
    16. NOVOTNÝ, J., NOVOTNÝ, M.: Drug nephrotoxocity and its prevention. BIOLOGIA (Bratislava), SR, 55/Suppl. 8, 2000, p. 95-102.
    17. NOVOTNÝ, J.: Procalcitonin - an innovative diagnostic and prognostic parameter of septicaemia. J. Anästhesie u. Intensivbehandlung, Nr. 2, 2001, p. 73.
    18. NOVOTNÝ, J.: Medicína, ošetrovateľstvo, veda. Prednáška - konferencia s medzinárodnou účasťou, II. jihočeské ošetřovatelské dny, České Budějovice, ČR, 25.-26. September 2003.
    19. NOVOTNÝ, J.: Toxikológia. In: Kováč, G. a spol.: Základy racionálnej klinicko-biochemickej diagnostiky. Bratislava: PARTNERS, 2005.
    20. PEABODY, F.W.: The care of the Patient. J.A.M.A., 88, p. 877-882. 1927. Přejít k původnímu zdroji...
    21. PICKERING, G. W.: Medicine at the crossroads: Learned profesion or technological trade union? Proc. Roy. Soc. Med., 70, 1977. Přejít k původnímu zdroji...
    22. RENÖCKL, H.: Vysoce výkonná medicína a křesťanská etika. In: Kontakt. Vol. V.(2), 2003, s. 56-63.
    23. STRAUSS, O.: Rekviem za živých. Bratislava: Slovenský spisovateľ, 1991, s. 238.

    Zpět na obsah