Kontakt 2005, 7(1-2):59-65 | DOI: 10.32725/kont.2005.012

Etika a autorstvo vo vedeckých publikáciachZdravotně sociální vědy

Jozef Novotný
Jihočeská univerzita v Českých Budějovicích, Zdravotně sociální fakulta, katedra ošetřovatelství

Conditio sine qua non v profesnej činnosti a teda i vo vedeckej práci, ba v každodennej činnosti je etika. Etiku je možné vnímať ako praktickú filozofiu, ktorá reprezentuje vzťah človeka k svetu. Etika je teóriou morálky, čiže filozofickou disciplínou, ktorá skúma morálku, resp. morálne relevantné chovanie a jeho formy. V súčasnosti sa s pojmom etika stretáme pomerne často v stále nových spojeniach, napr. bioetika, ktorá nemôže byť chápaná iba ako synonymum lekárskej etiky. Vedecká práca je motorom činnosti intelektuála, ktorá posúva prax dopredu, a podobne aj prax poskytuje invenciu pre vedeckú prácu. Je potrebné akcentovať, že teória bez praxe je slepá, ale prax bez teórie je hluchá. Autorstvo vedeckej práce vyjadruje skutočnosť, že jedinec, ktorý je uvedený ako autor, je pôvodcom diela (práce) a tým preberá aj zodpovednosť za obsah diela.
V renomovaných vedeckých časopisoch sa hodnotí zvyčajne autorstvo vo vedeckej práci na základe nižšie uvedených skutočností: * zásadný podiel na vypracovaní koncepcie a návrhu štúdie, na získaní údajov, na analýze a interpretácii dosiahnutých výsledkov; * zásadná kontrola prípravy rukopisu alebo článku; * záverečné posúdenie a potvrdenie verzie, ktorá sa zasiela do redakcie na opublikovanie diela. Samozrejme, že platia aj "inštitucionálne/miestne tradície", ktoré sú protipólom uvedených pravidiel, a zvyčajne sa vedúci pracoviska pripisuje ako spoluautor, lebo je vedúci. Nemalo by byť povinnosťou automaticky pripisovať vedúceho pracovníka ako spoluautora, najmä ak k práci neprispel ničím konkrétnym, pretože vedecké dielo nie je zoznamom jedincov, ktorí sa na vedeckej práci vôbec nepodielali. Všetci autori, teda aj spoluautor, preberajú zodpovednosť aj za prípadné problémy, ktoré súvisia s prácou, teda plagiátorstvo, nevedecké metódy, slabá kvalita výskumu apod. V európskom rozmere takéto postupy nie sú bežné, spoločenské odsúdenie v Európe nenechá na seba dlho čakať. Klasickým príkladom hrubého porušenia etiky, a teda aj profesne vedeckej etiky je redundantná publikácia!!! Redundantná alebo duplicitná publikácia je publikovanie takého článku, ktorého obsah, teda hypotéza, získané údaje, diskusia, závery, sú zhodné, alebo sa podstatne prekrývajú s už publikovaným dielom. Podobným, ako duplicitná publikácia, avšak ťažko ospravedlniteľným príkladom porušenia etických noriem je plagiátorstvo!!! Za najzávažnejšie plagiátorstvo sa podkladá predloženie kompletnej práce podpísanej novými autormi, niekedy v doslovnom znení, ba často v inom jazyku. Každá publikovaná práca by mala byť pred publikovaním recenzovaná, a nemalo by byť prihliadané na zaujatosť a neobjektívnosť. Všetky predložené práce a údaje je potrebné považovať za dôverné! V prípade klinického výskumu je nutnosťou, aby v poučeniach pre autorov nechýbala požiadavka na získanie informovaného súhlasu (informed consent), od všetkých ktorí sú/boli zahrnutí do výskumu, v štúdii. Etika redakčnej činnosti vydavateľa je mimoriadne dôležitá. Rozhodnutia vydavateľa nesmú byť nikdy ovplyvnené výnosom z reklam. Publikačná a reklamná politika toho-ktorého vydavateľstva musí byť jasne oddelená. Vydavatelia musia zodpovedne pristupovať ku všetkým náznakom porušenia etických noriem. Je však potrebné uviesť, že nemajú právnu legitimitu a ani prostriedky na vyšetrenie takýchto prípadov. Ak vydavatelia zistia, nadobudli presvedčenie, že boli porušené etické normy, môžu podniknúť primerané sankcie. Sankcie je možné aplikovať oddelene, alebo kombinovane, podľa závažnosti porušenia etických noriem.

Klíčová slova: etika; autorstvo; vedecké publikácie; duplicitné publikácie; plagiatorstvo; komunikácia s médiami; redakčná činnosť

Zveřejněno: 29. červen 2005  Zobrazit citaci

ACS AIP APA ASA Harvard Chicago Chicago Notes IEEE ISO690 MLA NLM Turabian Vancouver
Novotný J. Ethics and authorship in scientific publications. Kontakt. 2005;7(1-2):59-65. doi: 10.32725/kont.2005.012.
Stáhnout citaci

Reference

  1. Anzenbacher, A. 1994: Úvod do etiky. Praha: Zvon.
  2. Balcar, K. 1983: Úvod do štúdia osobnosti. Praha: SPN.
  3. Beauchamp, T. L., Childress, J. L. 2000: Principles of Biomedical Ethics. 5th Ed., New York: Oxford Medical Press.
  4. Bláha, A. I. 1990: Etika jako věda. Úvod do dějin teorie mravnosti. Brno: Atlantis.
  5. Harrison's Principles of INTERNAL MEDICINE 2001: Ed.: Braunwald, E. Et al., 15th Edition, New York:Mc Graw-Hill, 2630 p. and Appendices.
  6. Haškovcová, H. 1994: Lékařská etika. Praha: Galén.
  7. Kern, H. a kol. 2000: Přehled psychologie. Praha: Portál.
  8. Moody, R., A. 1991: Život po životě - Úvaha o životě po životě - Světlo po životě. Praha: Odeon.
  9. Novotný, J. 1997: Do we need Scientific, Technological, Ethical and/or Humanistic Qualities of Today's Physician ? In: J. Health Man. Public Health, Vol. 2, No. 2, s. 34-44.
  10. Novotný, J. 1998: Monitorovanie hladín liekov u onkologických pacientov. In: Folia Universitatis Tyrnaviensis, Vol. 5, No.1, s. 53-57.
  11. Novotný, J. 2003: Medicína, ošetrovateľstvo, veda. Prednáška - Konferencia s medzinárodnou účasťou, II. jihočeské ošetřovatelské dny, České Budějovice, ČR, 25.-26. September 2003.
  12. Renöckl, H. 2003: Vysoce výkonná medicína a křesťanská etika. In: Kontakt, Vol. V.(2), s. 56-63.
  13. Strauss, O. 1991: Rekviem za živých. Bratislava: Slovenský spisovateľ. 238 s.