Kontakt 2006, 8(1):9-17 | DOI: 10.32725/kont.2006.003

Ošetrovateľstvo ako humanitná vedaOšetřovatelství

Jozef Novotný
Jihočeská univerzita v Českých Budějovicích, Zdravotně sociální fakulta, katedra ošetřovatelství

Ošetrovateľstvo je nielen mimoriadne náročné povolanie, ale je to aj podnetné a radostné poslanie, v ktorom sa spája majstrovstvo odborných úkonov s ochotou pomáhať ľuďom a pracovať v ich prospech. Prepojenie odborných znalostí a praktických zručností s hlbokým altruizmom prejavujúcim sa v láskavej starostlivosti o človeka je typickou črtou súčasného ošetrovateľstva.
Ošetrovateľstvo najmä v súčasnosti, v hektickej dobe, dobe modernej sofistikujúcej techniky rozširuje a skvalitňuje ošetrovateľský proces. Ošetrovateľstvo podobne ako medicína sa vzájomne snúbia, je to veda, ale i umenie súčasne. Dobrá sestra je Boží dar, plní viaceré funkcie a poslania.
Ošetrovateľstvo ako veľa iných oblastí ľudského poznania a konania vyústilo vo svojej historickej genéze do vedeckej formy, ktorá je charakterizovaná predovšetkým predmetom skúmania, vedeckou metódou, jazykom, spôsobmi získavania a realizáciou poznatkov. Ošetrovateľstvo patrí medzi vedy spoločenské, pokladá sa za vedu reálnu a humanitnú (z hľadiska svojho predmetu) a aplikovanú (z hľadiska svojho cieľa). Predmetom skúmania je človek ako celok, čo znamená, že všetky parciálne výsledky výskumu sa usiluje pochopiť a interpretovať v termínoch celku, teda holisticky. Tomu sa prispôsobuje aj celková metóda, ktorá by mala byť primeraná práve jednotlivcovi ako bio-psycho-sociálnej bytosti s neopakovavateľným duchovným rozmerom. Rozvoj vedeckovýskumnej bázy ošetrovateľstva sa pre poskytovanie ošetrovateľskej starostlivosti a vzdelávania stal nevyhnutným predpokladom.
Vedecká práca je motorom činnosti medicíny a ošetrovateľstva. Konečným kritériom pravdy je prax. Veda posúva dopredu aj prax a podobne prax poskytuje invenciu pre vedeckú prácu. Teória i prax sa navzájom obohacujú. Musíme akcentovať, že teória bez praxe je slepá, avšak prax bez teórie je hluchá. Conditio sine qua non v profesnej činnosti a teda i vo vedeckej práci, ba i v každodennej činnosti je etika.

Klíčová slova: ošetrovateľstvo; veda; výskum; empirický výskum; etika; človek

Zveřejněno: 26. květen 2006  Zobrazit citaci

ACS AIP APA ASA Harvard Chicago Chicago Notes IEEE ISO690 MLA NLM Turabian Vancouver
Novotný J. Nursing as humanitarian science. Kontakt. 2006;8(1):9-17. doi: 10.32725/kont.2006.003.
Stáhnout citaci

Reference

  1. ANZENBACHER, A.: Úvod do etiky. Praha, Zvon, 1994.
  2. BALCAR, K.: Úvod do štúdia osobnosti. Praha, SPN, 1983.
  3. BEAUCHAMP, T. L., CHILDRESS, J. L.: Principles of Biomedical Ethics. 5th Ed., New York: Oxford University Press, 2000.
  4. BLÁHA, A., I.: Etika jako věda. Úvod do dějin teorie mravnosti. Brno, Atlantis, 1990.
  5. BRAUNWALD, E. ET AL.: Harrison's Principles of INTERNAL MEDICINE. 15th Edition, New York:Mc Graw-Hill, 2630 pp. and Appendices, 2001.
  6. DOLISTA, J.: Odpovědnost za lidský život. Kontakt, Vol. VI(2), s. 87-98, 2004.
  7. HAŠKOVCOVÁ, H.: Lékařská etika. Praha, Galén, 1994.
  8. KERN, H. A KOL.: Přehled psychologie. Praha, Portál, 2000.
  9. MOODY, R., A.: Život po životě - Úvaha o životě po životě - Světlo po životě. Praha, Odeon, 1991.
  10. NOVOTNÝ, J.: Do we need Scientific, Technologic, Ethical and/or Humanistic Qualities of Today's Physician? J. Health Man. Public Health, Vol. 2, No.2, s. 34-44, 1997.
  11. NOVOTNÝ, J.: Monitorovanie hladín liekov u onkologických pacientov. In: Folia Universitatis Tyrnaviensis, Vol. 5, No.1, s. 53-57, 1998.
  12. NOVOTNÝ, J.: Nozokomiálne infekcie a antibiotiká. In: Olejník, J. a kol., Perioperačná starostlivosť. Bratislava: EBNER, 47-81, 1999.
  13. NOVOTNÝ, J.: Pharmacoeconomics: principles, methods and application to pharmacotherapy. J. Health Man. and Public Health, No.4(1), 36-42, 1999.
  14. NOVOTNÝ, J., ŠTEŇO, J., NOVOTNÝ, M.: Rehabilitation of the tumour patients in neurosurgery. J. Health Man. and Public Health, No3-4, 53-64, 1999.
  15. NOVOTNÝ, J., NOVOTNÝ, M.: Adverse drug reactions to antibiotics and major antibiotic drug interactions. Gen. Physiol. Biophys. 18, Focus Issue, 126-139, 1999.
  16. NOVOTNÝ, J., NOVOTNÝ, M.: Drug nephrotoxocity and its prevention. BIOLOGIA (Bratislava), SR, 55/Suppl. 8, s. 95-102, 2000.
  17. NOVOTNÝ, J.: Procalcitonin - an innovative diagnostic and prognostic parameter of septicaemia. J. Anästhesie u. Intensivbehandlung, Nr.2, s. 73, 2001.
  18. NOVOTNÝ, J.: Medicína, ošetrovateľstvo, veda. Prednáška - Konferencia s medzinárodnou účasťou, II. jihočeské ošetřovatelské dny, České Budějovice, ČR, 25.-26. September 2003.
  19. NOVOTNÝ, J.: Toxikológia. In: Kováč, G. a spol., Základy racionálnej klinicko-biochemickej diagnostiky. Bratislava: PARTNERS, 2005.
  20. PEABODY, F.,W.: The care of the Patient. J.A.M.A., 88, 877-882, 1927. Přejít k původnímu zdroji...
  21. Pickering, G., W.: Medicine at the crossroads: Learned profesion or technological trade union? Proc. Roy. Soc. Med., 70, 1977. Přejít k původnímu zdroji...
  22. RENÖCKL, H.: Vysoce výkonná medicína a křesťanská etika. Kontakt, Vol. V.(2), 56-63, 2003.
  23. STRAUSS, O.: Rekviem za živých. Bratislava: Slovenský spisovateľ, 238 s., 1991.