Kontakt 2010, 12(2):193-198 | DOI: 10.32725/kont.2010.026

Výskyt D-typu osobnosti u študentov pomáhajúcich povolaníZdravotně sociální vědy

Ľubica Bánovčinová*, Zuzana Škodová, Milina Bubeníková
Univerzita Komenského v Bratislave, Jesseniova lekárska fakulta v Martine, Ústav nelekárskych študijných programov

Špecifický charakter zamerania pomáhajúcich povolaní kladie vysoké nároky nielen na ich odbornosť, ale tiež na ich osobnosť. Koncept D-typu osobnosti, zahŕňajúci vysokú negatívnu afektivitu a zároveň vysokú sociálnu inhibíciu, zohráva významnú úlohu ako rizikový faktor v etiológii a prognóze niektorých ochorení, a najmä ischemickej choroby srdca.
Cieľom nášho prieskumu bolo zmapovať výskyt D-typu osobnosti vo vybranej vzorke študentov pomáhajúcich povolaní. Takisto sme sa sústredili na porovnanie výskytu tejto črty u rôznych študijných odborov. Vo vzorke 221 študentov s priemerným vekom 20,39 bol na posúdenie negatívnej afektivity, sociálnej inhibície a D-typu osobnosti použitý dotazník DS 14 od J. Denolleta (2005).
V subškále Negatívna afektivita, ktorá charakterizuje tendenciu prežívať negatívne emócie v čase a situáciách, dosiahli respondenti priemerné skóre 9,8, zatiaľ čo v subškále Sociálnej inhibície týkajúcej sa tendencie potláčať vyjadrovanie emócií a správania v sociálnych interakciách bol priemer 10,6. Ako "distressed" alebo D-typ osobnosti bolo označených celkovo 54 študentov, čo predstavuje takmer jednu štvrtinu (24,43 %) z celkového počtu respondentov (n = 221). Pri porovnávaní jednotlivých skupín (resp. odborov) sme nezaznamenali výraznejšie rozdiely medzi skupinami študentov Ošetrovateľstva, Sociálnej práce a Psychológie. V subškále Negatívnej afektivity bolo v skupine Ošetrovateľstva dosiahnuté priemerné skóre 11,54 a v subškále Sociálnej inhibície 9,98 bodu. Obe hodnoty sú teda veľmi blízko hraničnej hodnoty 10 bodov (SI), resp. ho prekračujú (NA). Tieto výsledky sa odrazili aj vo vyššom počte študentov identifikovaných ako D-typ osobnosti (17, t.j. 28,33 %). Respondenti v skupine Sociálnej práce dosiahli priemerné skóre v subškále Negatívnej afektivity 9,14 a v subškále Sociálnej inhibície 11,7, pričom 16 študentov sme označili ako D-typ osobnosti (29,09 %). Podobné výsledky boli dosiahnuté aj v skupine študentov Psychológie, kde priemer pre Negatívnu afektivitu a Sociálnu inhibíciu bol 9,7, respektíve 11,7 a ako D-typ sme označili 13 respondentov (26 %). Najlepší výsledok podľa nášho hodnotenia dosiahli študenti Verejného zdravotníctva, ktorých priemerné hodnoty v oboch subškálach nedosiahli hraničnú hodnotu 10 bodov (NA = 8,86; SI = 9,25), čo sa ukázalo aj v najnižšom počte študentov identifikovaných ako D-typ osobnosti. V tejto skupine ich bolo 8 (14,29 %).
Pri našom prieskume sme zistili relatívne vysoký výskyt rizikových osobnostných faktorov obsiahnutých v koncepte D-typu osobnosti. Fakt, že išlo o populáciu študentov, ktorá je bežne považovaná za "zdravú", jasne dokazuje potrebu prevencie zameranej na znižovanie výskytu a možných následkov týchto rizikových faktorov v širšej populácii.

Klíčová slova: D-typ osobnosti; negatívna afektivita; sociálna inhibícia; pomáhajúce povolania

Vloženo: 25. říjen 2009; Přijato: 15. březen 2010; Zveřejněno online: 14. červen 2010; Zveřejněno: 14. červen 2012  Zobrazit citaci

ACS AIP APA ASA Harvard Chicago Chicago Notes IEEE ISO690 MLA NLM Turabian Vancouver
Bánovčinová Ľ, Škodová Z, Bubeníková M. Occurrence of the D-type personality in students of helping professions. Kontakt. 2010;12(2):193-198. doi: 10.32725/kont.2010.026.
Sdílet...
Stáhnout citaci
  • BibTeX (.bib)
  • Bookends (.ris)
  • EasyBib (.ris)
  • EndNote (.enw)
  • EndNote 8 (.xml)
  • ISI WoS (.isi)
  • Medlars (.medlars)
  • Mendeley (.ris)
  • MODS (.xml)
  • Papers (.ris)
  • RefWorks (.txt)
  • RefManager (.ris)
  • RIS (.ris)
  • MS Word (.xml)
  • Zotero (.ris)
    • Zobrazit celý článek

    Reference

    1. DENOLLET, J.: DS14: Standard Assessment of Negative Affectivity, Social Inhibition, and Type D Personality. In: Journal of Psychosomatic Medicine. 2005, vol. 67, s. 89-97. Přejít k původnímu zdroji... Přejít na PubMed...
    2. DENOLLET, J., BRUTSAERT, D. L.: Personality, Disease Severity, and the Risk of Long-term Cardiac Events in Patients With a Decreased Ejection Fraction After Myocardial Infarction. In Circulation, 1998, 97, s. 167-173. Přejít k původnímu zdroji... Přejít na PubMed...
    3. ĎURKA, R.: Osobnos ť typu D. In: Selko, D. (ed.): Psychológia zdravia - rok 1? Bratislava, Sekcia psychológie zdravia Slovenskej psychologickej spoločnosti pri SAV, 2006, s. 86-93.
    4. ĎURKA, R.: Osobnosť typu D u pedagógov. In: Selko, D. (ed.): Psychická odolnosť a psychológia zdravia. Bratislava, Sekcia psychológie zdravia Slovenskej psychologickej spoločnosti pri SAV, 2007, s. 106-114.
    5. HÁJEK, K.: Práce s emocemi pro pomáhající profese. Praha: Portál, 2006, 119 s.
    6. KOPŘIVA, K.: Lidský vztah jako součást profese. Praha: Portál, 2006, 147 s.
    7. KŘIVOHLAVÝ, J.: Psychologie nemoci. Praha: Grada, 2002, 200 s.
    8. MATOUŠEK, O. et al.: Metody a řízení sociální práce. Praha: Portál, 2003, 380 s.
    9. MLČÁK, Z. (ed.): Profesní kompetence sociálních pracovník ů a jejich hodnocení klienty. Ostrava: Ostravská univerzita, Filozofická fakulta, vyd. 1. 2005, 350 s.
    10. OGINSKA-BULIK, N.: Occupation stress and its consequences in healthcare professionals: The role of type D. In: International Journal of Occupational Medicine and Environmental Health, 2006, vol. 19, s. 113-122. Přejít k původnímu zdroji... Přejít na PubMed...
    11. PEDERSEN, S. S., YAGENSKY, A., SMITH, O. R. F., YAGENSKA, O. SHPAK, V., DENOLLET, J.: Preliminary Evidence for the Cross-Cultural Utility of the Type D Personality Construct in the Ukraine. In: International Journal of Behavioral Medicine, 2009, vol. 16(2), s. 108-115. Přejít k původnímu zdroji... Přejít na PubMed...
    12. SELKO,D., DUBAYOVÁ, T.: 2007. Typ D a riziko kardiovaskulárnych ochorení v "zdravej populácii". In: Selko, D. (ed.): Psychológia zdravia - Rok 1? Bratislava, Sekcia psychológie zdravia Slovenskej psychologickej spoločnosti pri SAV, 2006, s. 92-100.
    13. SCHMIDBAUER: Psychická úskalí pomáhajících profesí. Praha: Portál, 2000, 176 s.
    14. ÚLEHLA, I.: Um ě ní pomáhat. Vydavate ľ stvo SLON, 2007, 128 s.
    15. ZÁŠKODNÁ, H., KUBICOVÁ, A.: Prosociální chování u pomáhajících profesí. In: Kontakt, vol. X, no 1, 2008, s. 150-157. Přejít k původnímu zdroji...

    Zpět na obsah