Kontakt 2012, 14(3):276-285 | DOI: 10.32725/kont.2012.031

Odhad suicidiálneho rizika sestramiOšetřovatelství

Andrea Čerňanová1,*, Miroslav Sabo2
1 UN Ružinov, Lekárska fakulta SZU, Psychiatrická klinika, Bratislava, Slovensko
2 Stavebná fakulta STU, katedra matematiky a deskriptívnej geometrie, Bratislava, Slovensko

Autori analýzou dotazníkov hodnotia názory sestier na predsudky voči samovraždám, zisťujú, ktoré rizikové faktory si sestry pri predikcii suicidiálneho rizika všímajú, a hodnotia postoje a opatrenia, ktoré sestry v takýchto prípadoch navrhujú. Prieskumu sa zúčastnilo 165 respondentiek. Výsledky ukázali, že respondentky nevedeli správne identifikovať mýty o suicídiách, pričom sestry s kratšou praxou nesignifikantne menej často súhlasili s predsudkami. Na názory sestier nevplývala výška dosiahnutého vzdelania. Respondenti za najviac rizikový prediktor suicídia považovali suicidiálne konanie v anamnéze, sociálne rizikové faktory - najmä finančnú krízu, uprednostnili pred klinickými rizikovými faktormi. Mieru rizika spáchania suicídia určovali sestry nezávisle od dĺžky praxe a výšky dosiahnutého vzdelania. Väčšina respondentiek by zabezpečila rizikovej osobe transport a psychiatrické vyšetrenie, necelá polovica respondentiek by však pri tomto postupovala netrpezlivo a nie celkom korektne voči pacientovi. Z odpovedí vyplynulo, že sa sestry vyhýbajú dôslednejšej interakcie s rizikovou osobou. Na výber vhodných antisuicidiálnych prístupov nevplývala ani dĺžka praxe, ani výška dosiahnutého vzdelania sestier. Zo záverov vyplýva, že je potrebné zlepšiť informovanosť sestier v oblasti prevencie suicídií.

Klíčová slova: suicidiálne riziko; mýty o suicídiách; odhad rizika sestrami; opatrenia navrhované sestrami

Vloženo: 2. březen 2012; Přijato: 2. květen 2012; Zveřejněno: 27. září 2012  Zobrazit citaci

ACS AIP APA ASA Harvard Chicago Chicago Notes IEEE ISO690 MLA NLM Turabian Vancouver
Čerňanová A, Sabo M. Estimates of the suicidal risk by nurses. Kontakt. 2012;14(3):276-285. doi: 10.32725/kont.2012.031.
Stáhnout citaci

Reference

  1. Beer D, Pereira SM, Paton C (2005). Pacient se sebevražednými úmysly. In: Beer D, Pereira SM, Paton C: Intenzivní péče v psychiatrii. Vydání 1. ISBN 80-247-0363-7, Praha: Grada publishing s. r. o., s. 197-201.
  2. Bertolete JM (2007). Prevencia samovrážd, príručka pre zdravotníckych pracovníkov v primárnej zdravotnej starostlivosti. Vydavateľstvo F. Trenčín. 25 s. ISBN 978-80-88952-47-3.
  3. Čaplová T, Žucha I (2005). Ako medici odhadujú riziko suicidiálneho konania. Psychiatria. 12/2-3: 73-77. ISNN 1335-423X.
  4. Čaplová T, Krajčovičová D, André I. (2011). Názory poslucháčov niektorých vysokých škôl na predsudky voči osobám s psychickými poruchami. Psychiatria-Psychoterapia-Psychosomatika. 18/1: 48-51. ISBN 1335-423X.
  5. Dobiáš V (2006). Urgentná zdravotná starostlivosť. Vydavateľstvo Osveta, Martin. 159 s. ISBN 80-8063-214-6.
  6. Ginter E, Rovný I, Havelková B (2005). Samovraždy na Slovensku a vo svete. Medicínsky monitor, 3, s. 8-10.
  7. Hautzinger M (2000). Depresia. Vydavateľstvo F. Trenčín. 86 s.
  8. Mas H (2006). Samovraždy - Rozvoj ďalšieho vzdelávania praktických lekárov a ambulantných psychiatrov v problematike komunitnej starostlivosti o duševne chorých. Feafes 28053 Madrid, s. 20-24.
  9. Národné centrum zdravotníckych informácií (2010). Samovraždy a samovražedné pokusy v SR 2009. Edícia zdravotnícka štatistika, roč. 2010, Bratislava. 36 s.
  10. Praško J (2007). Suicidiální pacient. In: Herman E, Praško J, Seifertová D. Konziliární psychiatrie. První vydání. Praha: Galen, s. 213-220. ISBN 978-80-7262-498-0.
  11. R Development Core Team (2011). A language and environment for statistical computing. R Foundation for Statistical Computing, Vienna, Austria. [online]. ISBN 3-900051-07-0.
  12. Šupa J (2006). Sociální prezentace duševně nemocného u budoucích profesionálních pracovníků jako proměnná v léčebném procesu. Čs. a Slov. Psychiatria. 102/6: 299-306. ISSN 1212-0383.