Kontakt 2012, 14(3):276-285 | DOI: 10.32725/kont.2012.031
Odhad suicidiálneho rizika sestramiOšetřovatelství
- 1 UN Ružinov, Lekárska fakulta SZU, Psychiatrická klinika, Bratislava, Slovensko
- 2 Stavebná fakulta STU, katedra matematiky a deskriptívnej geometrie, Bratislava, Slovensko
Autori analýzou dotazníkov hodnotia názory sestier na predsudky voči samovraždám, zisťujú, ktoré rizikové faktory si sestry pri predikcii suicidiálneho rizika všímajú, a hodnotia postoje a opatrenia, ktoré sestry v takýchto prípadoch navrhujú. Prieskumu sa zúčastnilo 165 respondentiek. Výsledky ukázali, že respondentky nevedeli správne identifikovať mýty o suicídiách, pričom sestry s kratšou praxou nesignifikantne menej často súhlasili s predsudkami. Na názory sestier nevplývala výška dosiahnutého vzdelania. Respondenti za najviac rizikový prediktor suicídia považovali suicidiálne konanie v anamnéze, sociálne rizikové faktory - najmä finančnú krízu, uprednostnili pred klinickými rizikovými faktormi. Mieru rizika spáchania suicídia určovali sestry nezávisle od dĺžky praxe a výšky dosiahnutého vzdelania. Väčšina respondentiek by zabezpečila rizikovej osobe transport a psychiatrické vyšetrenie, necelá polovica respondentiek by však pri tomto postupovala netrpezlivo a nie celkom korektne voči pacientovi. Z odpovedí vyplynulo, že sa sestry vyhýbajú dôslednejšej interakcie s rizikovou osobou. Na výber vhodných antisuicidiálnych prístupov nevplývala ani dĺžka praxe, ani výška dosiahnutého vzdelania sestier. Zo záverov vyplýva, že je potrebné zlepšiť informovanosť sestier v oblasti prevencie suicídií.
Klíčová slova: suicidiálne riziko; mýty o suicídiách; odhad rizika sestrami; opatrenia navrhované sestrami
Vloženo: 2. březen 2012; Přijato: 2. květen 2012; Zveřejněno: 27. září 2012 Zobrazit citaci
Reference
- Beer D, Pereira SM, Paton C (2005). Pacient se sebevražednými úmysly. In: Beer D, Pereira SM, Paton C: Intenzivní péče v psychiatrii. Vydání 1. ISBN 80-247-0363-7, Praha: Grada publishing s. r. o., s. 197-201.
- Bertolete JM (2007). Prevencia samovrážd, príručka pre zdravotníckych pracovníkov v primárnej zdravotnej starostlivosti. Vydavateľstvo F. Trenčín. 25 s. ISBN 978-80-88952-47-3.
- Čaplová T, Žucha I (2005). Ako medici odhadujú riziko suicidiálneho konania. Psychiatria. 12/2-3: 73-77. ISNN 1335-423X.
- Čaplová T, Krajčovičová D, André I. (2011). Názory poslucháčov niektorých vysokých škôl na predsudky voči osobám s psychickými poruchami. Psychiatria-Psychoterapia-Psychosomatika. 18/1: 48-51. ISBN 1335-423X.
- Dobiáš V (2006). Urgentná zdravotná starostlivosť. Vydavateľstvo Osveta, Martin. 159 s. ISBN 80-8063-214-6.
- Ginter E, Rovný I, Havelková B (2005). Samovraždy na Slovensku a vo svete. Medicínsky monitor, 3, s. 8-10.
- Hautzinger M (2000). Depresia. Vydavateľstvo F. Trenčín. 86 s.
- Mas H (2006). Samovraždy - Rozvoj ďalšieho vzdelávania praktických lekárov a ambulantných psychiatrov v problematike komunitnej starostlivosti o duševne chorých. Feafes 28053 Madrid, s. 20-24.
- Národné centrum zdravotníckych informácií (2010). Samovraždy a samovražedné pokusy v SR 2009. Edícia zdravotnícka štatistika, roč. 2010, Bratislava. 36 s.
- Praško J (2007). Suicidiální pacient. In: Herman E, Praško J, Seifertová D. Konziliární psychiatrie. První vydání. Praha: Galen, s. 213-220. ISBN 978-80-7262-498-0.
- R Development Core Team (2011). A language and environment for statistical computing. R Foundation for Statistical Computing, Vienna, Austria. [online]. ISBN 3-900051-07-0.
- Šupa J (2006). Sociální prezentace duševně nemocného u budoucích profesionálních pracovníků jako proměnná v léčebném procesu. Čs. a Slov. Psychiatria. 102/6: 299-306. ISSN 1212-0383.